Domov je domov

Môj príbeh sa začal písať na Hotelovej akadémií Ľudovíta Wintera v Piešťanoch. Hneď v prvom ročníku som pochopil, čo bude obnášať práca v reštauráciách a hoteloch. Po ukončení štúdia som sa vrátil domov a s prelomom milénia sa môj dospelácky život mohol začať.

Prvé kroky smerovali na pohovor na zaoceánsku loď do Budapešti, kde ma neprijali kvôli nedostatku pracovných skúseností a slabej angličtine. Ale čo čert nechcel, v ten istý deň sa mi ozval bývalý spolužiak Ján. Ján pracoval v Anglicku už pol roka. Ja a kamarát Peter sme boli do dvoch týždňoch zbalení a odišli sme za prácou čašníkov do Anglicka.

Anglicko

Plný elánu po príchode sme prišli do agentúry v Londýne a hneď som mohol začať pracovať ako čašník. Pani, ktorá vlastnila agentúru nám zabezpečila ubytovanie, boli sme uprednostňovaní a práce bolo dostatok. Londýn sa stal pre mňa mekkou hotelierstva v mojom mladom veku. Objavil a pochodil som mnoho ubytovacích a gastronomických zariadení, stretol som zaujímavých ľudí z rôznych krajín, deň za dňom sa mi zlepšovala angličtina a nakoniec som po tejto plavbe zakotvil v Langhame. Londýnska perla hotelierstva, v ktorej som mal možnosť stráviť celý rok. Zlom prišiel, keď sme s kamarátom Petrom vymenili bývanie. Pani z agentúry nám dala jasne najavo, kto je tu šéf a hneď sme sa vcítili do kože bežných pracovníkov. Viete práca s ľuďmi je náročná, a tak to v našej oblasti býva. Po roku a pol som sa rozhodol odísť zo srdca Londýna a našiel som si prácu v Phyllis Court Clube ako barman, kde sa stretávali anglickí dôchodcovia a užívali si posledné radosti života.Kamarátovi Jánovi som oplatil jeho pomoc na začiatku a dohodil som mu prácu v klube. Zažili sme veľa vtipných príhod a každý týždeň nám chodil email, ktorý nám oznámil, ktorý člen klubu zomrel. Ja viem, možno sa vám to bude zdať morbídne, ale ostatní si pripili na pamiatku nebožtíka, a tak to fungovalo ešte pár týždňov. Zákazníci nám zaspávali v bare po „double gin tonic“ a ja som po roku vycítil, že je najvyšší čas posunúť sa niekam inam. Vyskúšal som fine dining v reštaurácií Vanilla Pod v Marlow, kde som s vlastníkom a zároveň šéfkuchárom Mikom a manažérom Antoniom strávil úžasný rok, kde ma zasvätili do tajov riadenia rodinnej reštaurácie. Raz k nám prišiel aj uznávaný britský gastronóm Heston Blumenthal. Najväčšou výzvou v tejto práci bolo umývanie riadov po obede a večeri, pretože podľa šéfa sa umývačka riadu neoplatila kúpiť. Štyri krásne roky v Anglicku a povedal som si, že je načase zistiť, či sa nezmenilo niečo doma na Slovensku.

Slovensko – Kempinski River Park

Prvé mesiace na Slovensku po príchode zo zahraničia neboli jednoduché. Spätne ako sa na to pozerám, v Anglicku šlo všetko rýchlejšie. Práca, ľudia, čas a život sa mi zdal bezstarostnejší. Pol roka som čakal na pohovor do Kempinski River Park a venoval sa práci okolo rodinného domu. Deň D nastal a plný očakávaní som šiel na prvý pohovor, kde som sa hlásil na pozíciu supervízora. F&B Manager Pavel ma nachytal na nedostatočnej znalosti slovenských vín. Opäť som sa zaradil do fachu ako čašník, ale do šiestich mesiacoch som sa vypracoval na pozíciu supervízora. Skúsenosť na nezaplatenie, stretol som tu ľudí, ktorých dodnes môžem nazývať kamarátmi. Po roku a pol prišla ponuka prejsť do zahraničného Kempinskeho. Opäť som potreboval zmenu alebo možno len dobrodružstvo.

Gozo – Kempinski San Lawrenz

Ostrov Gozo sa nachádza na juhu Európy pri Malte. Vietor ma sem zavial s kolegom Dominikom z Kempinski River Parku v januári 2012. Zmluva na dva roky a práca ako asistent manažéra v reštaurácií a tento pobyt som končil ako reštauračný manažér. Gozo – ostrov krásy. Moje cestovateľské skúsenosti mi hovorili, že to netreba dusiť v hoteli, tak sme si prenajali úžasný apartmán s bazénom a terasou. Grilovanie s kamarátmi, kolegami z práce boli na týždennom rozpise práce. Podarilo sami stretnúť aj pár slovenských zákazníkov, ktorým som vždy rád poradil, kam na výlety. Ku koncu môjho pôsobenia na Goze som si začal hľadať prácu a ozval sa mi môj bývalý vedúci z Goza, ktorý už dlhší čas pracoval v Rusku. Spýtal sa ma, či mám záujem vyskúšať Indiu. Súhlasil som. Pohovor do Hiltonu Shillim v Indii dopadol úspešne a vyrazil som za exotickým dobrodružstvom do Ázie.

India – Hilton Shillim

Zabudnúť na prvý dojem, ktorý India vo mne zanechala po vystúpení z lietadla sa nedá. Mumbai. Gigantické rozlohou, počtom obyvateľov a neskutočne rôznorodé mesto. Z letiska ma vyzdvihli zamestnanci hotela a len teraz začalo dobrodružstvo. Trojhodinová cesta do môjho nového pracoviska. Kto pozná Indiu, vie si predstaviť, aká chaotická a zároveň úžasná India vie byť. Po príchode na hotel sa mi naskytol nezabudnuteľný pohľad na hory a ryžové polia. Rezort, v ktorom som pôsobil celý rok mal sto súkromných víl, dve reštaurácie a dva bary. Pracoval som tu na pozícií Asistent F&B Manažér, kde sa mi opäť podarilo získať veľa skúseností. V hoteli pracovalo tristo šesťdesiat ľudí, posledných šesť mesiacov som tam bol jediný Európan. Jedine v tejto práci som mohol na presun z reštaurácie do reštaurácie využívať elektrický skúter, inak by môj presun trval dlhú chvíľu. India sama o sebe nie je jednoduchá. Kontrast medzi chudobou a bohatstvom prírody je neskutočný. Tu som sa spoznal s mojím vedúcim, ktorý mi ponúkol prácu vo Vietname.

Vietnam – Six Senses Ninh Van Bay

Nha Trang je miesto, kde sa práve nachádzam. Začal som pracovať pre Six Senses Ninh Van Bay ako F&B Manažér. V mojom tíme mám päťdesiat vietnamských kolegov. Krásny rezort s malebnou plážou, na ktorej sa nachádza päťdesiatdeväť víl. Voláme to tu raj, a to opodstatnene! Celý rok krásne počasie, presúvame sa na bicykloch alebo loďou. Naskytla sa mi opäť šanca nabrať nové skúsenosti a spoznať novú kultúru.Do rezortu sa dá dostať iba loďou, trvá to približne tridsať minút. Máme tu tri reštaurácie, dva bary a mnoho rozličných aktivít pre hostí. Ľudia radi vyhľadávajú tieto aktivity ako napríklad ochutnávka vín v mori, grilovačka na lodi, možnosť naučiť sa variť vietnamské jedlá, súkromná večera v jaskyni či piknik na opustenom ostrove. Za ten čas, čo tu pôsobím som stretol pár slovenských a českých turistov, s ktorými som si mohol precvičiť slovenčinu. Vietnam má svoje čaro. Vianoce a Nový rok na pláži či oslava čínskeho Nového roku s dračím alebo levím tancom. Určite musím spomenúť mojich rodičov, ktorí ma vždy podporovali v mojom cestovaní. Zatiaľ všade, kde som bol ma prišli navštíviť a ukázal som im krásy každej krajiny, v ktorej som pracoval. Verím, že možno niekoho týmto mojím príbehom inšpirujem, aby sa vydal za svojím dobrodružstvom. Domov je ale domov. Vždy vás to bude na rodnú hrudu ťahať. Ak by prišla správna ponuka zo Slovenska, neváhal by som ani zlomok sekundy.