Odišla som len na jednu sezónu.

Prečítajte si ďalší z príbehov, tentokrát sa so svojimi skúsenosťami v zahraničí podelí Vladimíra Bodnárová.

Po niekoľkoročných skúsenostiach ako sprievodkyne cestovného ruchu na Slovensku sme sa s kolegyňou a kamarátkou rozhodli založiť si vlastnú incomingovú cestovku. Incoming bol v kurze a my sme mali nápady, odvahu a priestor. Vypracovali sme si biznis plán, dali urobiť logo, pripravili produkty... Bol rok 2007, tesne pred zimou a ja som mala pocit, že ešte musím zlepšiť svoju taliančinu, kým sa začne náš podnikateľský kolotoč.

Podarilo sa mi „pristáť“ v najkrajšej časti sveta - na juhotirolskej Seiser Alm/Alpe di Siusi – najväčšej náhornej plošine v Európe obklopenej uchvacujúcimi Dolomitmi. Bolo to síce v Taliansku, ale všetci haben Deutsch gesprochen, lepšie povedané po juhotirolsky. Tu, kde som sa chcela zlepšiť v taliančine, som rýchlo pochopila, že rozprávam a hlavne píšem po taliansky často lepšie ako domáci obyvateľ. Prišla som iba na jednu zimnú sezónu ako recepčná do, vtedy ešte, 4* hotela Seiser Alm Urthaler, takmer celého z dreva.

Hotelierska rodina vlastnila okrem tohto ešte ďalšie dva trojhviezdičkové hotely. Všetky boli blízko seba v takmer 2 000-metrovej nadmorskej výške, v srdci chránenej oblasti Seiser Alm, obklopenej 3000-metrovými štítmi Dolomitov, zapísaných v roku 2009 k svetovému prírodnému dedičstvu UNESCO. Každé ráno po ceste do práce si človek pri pohľade na tieto výtvory prírody musel povedať: „Wau!“ V každú hodinu dňa boli masívy Dolomitov inej farby, od bielej a šedej, cez modrú, fialovú, žltú, ružovú, červenú až po krikľavú oranžovú. Niet divu, že som to všetko chcela čo najskôr spoznať a keďže práve začala zimná sezóna, bolo to rýchle... celé stredisko som obiehala na lyžiach. Všetok voľný čas som venovala lyžovaniu, bežkovaniu, či zimným prechádzkam. Fotila som celé dni každú „maličkosť“ zo všetkých svetových strán... a najlepšie bolo, že každá z fotiek sa bez potreby úpravy mohla použiť rovno na bilbord! Niežeby bola taká kvalitná, ale motívy boli neuveriteľné!

Recepčnú v 4* hoteli som robila len týždeň. Po pár dňoch mi totiž majiteľka hotela ponúkla miesto hlavnej recepčnej vo vedľajšom 3* hoteli s tým, že budem dohliadať na všetky oddelenia a robiť pravú ruku majiteľom, ktorí nemohli byť prítomní neustále v každom z hotelov. Mala som pred tým rešpekt... a to som ešte nevedela, že okrem bežnej front a back office práce s dvoma kolegyňami recepčnými, guest relations, fakturácie a podkladov pre účtovníctvo (tých vnútrofiremných po nemecky a tých oficiálnych po taliansky), budem musieť nájsť zlatú strednú cestu medzi nemeckým charakterom majiteľov a talianskym charakterom niektorých hostí. Mali sme prevažne nemecky a taliansky hovoriacich klientov, ale aj napr. bežkárskych reprezentantov z viacerých krajín (Fínov, Švédov, Nórov, Čechov).

A moje nové skúsenosti? Bolo ich mnoho. Napríklad dovtedy som nikde nevidela, vlastne sa mi ani nesnívalo, že čas a dĺžku pobytu si nevyberá hosť sám, ale mu ich určuje hotelier. Teda pobyt od soboty do soboty, príp. od nedele do nedele, alebo ak náhodou vznikla „diera“ v rezervačnej agende, môže klient zostať dlhšie, prípadne musí zostať dlhšie. Snažili sme sa mať celý rezervačný plán izieb zelený, zaplnený bez medzier. Samozrejme, dalo sa to prevažne v hlavnej zimnej sezóne, čiže u nich takmer celú zimu.

Plánovaná jedna zimná sezóna bola na konci a ja som vedela, že tento prírodný div sveta musím zažiť aj v lete. Stala som sa nadšencom zimnej aj letnej Almy. Ku koncu letnej sezóny sa majitelia rozhodli nepredĺžiť zmluvu marketingovej agentúre, ktorá ich zastrešovala pár minulých rokov a vytvoriť vlastné marketingové oddelenie. Po ich ponuke zriadiť ho a koordinovať pre všetky tri hotely som vedela, že tak skoro odtiaľ neodídem. Ani som nechcela. Bola to veľká výzva a prijala som ju s obrovským rešpektom. V tom období sa závratnou rýchlosťou rozširovali internetové rezervačné portály, dôraz sa kládol na reklamu na Googli a iných vyhľadávačoch, prezenciu na sociálnych sieťach, či recenzné systémy. Nikde sme ešte neboli a všade sme byť chceli. Mala som čo robiť, ale tešilo a bavilo ma to. Veci boli nové pre všetkých a ja som mala možnosť sa v nich čoskoro zorientovať a zlepšiť aj vďaka kurzu online marketingu, či workshopom a prednáškam poskytovaným hotelierom juhotirolskou marketingovou agentúrou (Südtirol Marketinggesellschaft).

A moje nové poznatky? Celý nový hotelový internetový svet. Už nielen webová stránka, newslettre, emaily, telefón, či fax. Rezervácie a komunikácia bola rýchlejšia, priamejšia, klienti očakávali okamžité reakcie. A marketing sa robil relatívne jednoducho v tomto jedinečnom prostredí.

Po čase, keď som už začala mať pocit, že vidím len prácu a krásne hory, rozhodla som sa pokračovať vo zvolenej ceste na inom zaujímavom mieste, na jazere Lago Maggiore vo švajčiarskom kantóne Ticino. Mala som možnosť využiť všetky doterajšie skúsenosti ako marketingová manažérka v 4* hoteli Belvedere, s pestrým portfóliom: nielen ubytovacie kapacity, reštaurácie a spa, ale aj konferenčné a banketové priestory. Hotel Belvedere v Locarne bol síce jedným z najlepších hotelov v okolí, ale na moje prekvapenie v online svete bol nejaký ten rok pozadu za juhotirolskými hotelmi, takže som sa mohla dostatočne realizovať. Naše „internetové snaženia“ boli v roku 2014 odmenené zaradením medzi „100 NAJPRIATEĽSKEJŠÍCH HOTELOV VO ŠVAJČIARSKU“. Okrem toho som spoločne s rovnako nadšenou majiteľkou vytvorila novú corporate identity, brožúry, texty, fotky, ktoré sme hrdo prezentovali na veľtrhoch a výstavách.

Po necelých troch rokoch ma súhra okolností dostala zo Švajčiarska naspäť na Slovensko. Ako človeku, ktorý rád a nadšene prezentoval našu krajinu zahraničným turistom, ma stále zaujíma a záleží mi na tom, aby aj naše hotely a strediská mali dosť a spokojných klientov. Veď všetci vieme, že ponúknuť a ukázať máme čo!

S nadšením zisťujem, že sa tu u nás na Slovensku nájde niekto, komu na našom cestovnom ruchu záleží, je ochotný dať do toho všetko a snaží sa robiť veci lepšie. Zisťujem, že sú tu ľudia, ktorí majú nápady a energiu na ich realizáciu, hoci aj v náročnejších podmienkach. Teším sa, že nachádzam rovnakých nadšencov pre vysoký štandard služieb a verím, že budem môcť priložiť ruku k tomuto slovenskému dielu.

Cestovka s kamoškou už určite nebude. Zostalo nám z nej ešte logo, keby mal niekto záujem:-)