Slovensko si môj návrat zaslúži.

Slovensko som prvýkrát opustil na dlhšiu dobu počas prázdnin po ukončení štvrtého ročníka na hotelovej akadémii, keď som dostal ponuku ísť na zahraničnú prax do Nemecka. Pre mladého chalana to bolo niečo skvelé a zaujímavé. Tri mesiace v Nemecku, vidieť niečo nové, vyskúšať si svoju nemčinu a pri tom si aj niečo zarobiť, no kto by bol proti.

Voľba padla na Schlatt pri Štuttgarte. Gasthoff Lamm s výrobou vlastného vína a pálenicou. Až neskôr som pochopil, kam som sa vlastne dostal. Lamm bol vyhláseným miestom v okolí, člen Slow Food, nemeckej Archy jedál.Mal som to šťastie v nešťastí, že som bol sám Slovák medzi Nemcami a slovník bol v tom čase môj najlepší kamarát. Dnes sa už nad tým len pousmejem, vtedy mi do smiechu niekedy nebolo. Nakoniec po návrate a dokončení školy som dostal ponuku sa tam vrátiť a prežil som tam skvelých 5 rokov, na pozíciach od pomocného čašníka až po asistenta vrchného. Obdobie, keď sa končila dľžka mojich víz, ktoré sa už nedali nijako predľžit, sa končilo a ja som si musel hľadať niečo nové.

V tom čase bola práca na výletných lodiach niečím, čo bolo ťažko dosiahnuteľné a bola to obrovská česť sa tam dostať. Hlavne pre ľudi z vtedajšieho tzv. východneho bloku. Môj pohovor v Rakúsku sa ale skončil úspešne a neviete si predstaviť moju radosť, keď som dostal termín nástupu. Vtedy som ešte vôbec netušil, koľko času na lodi odpracujem a ako sa osud so mnou zahrá. Štyri roky ubehli ako voda a nebyť náhodného stretnutia s pánom, ktorý mi ponúkol veľmi zaujímavé miesto v rakúskom Ischgli, bol by som tam určite dlhšie. Vtedy som vôbec netušil, že môj život spojený s loďami sa ešte neskončil a ešte sa sem vrátim.

Ischgl bol nádhrený. Tirolské Alpy, sneh, čistý vzduch, krásny hotel. 5- hviezdičkový Hotel PIZ BUIN mal veľmi veľa stamgastov, ktorí si ma ako novú tvár hneď obzerali a všetky moje činy sa samozrejme dostali hneď ďalej.Šéfovo potľapkanie po pleci, poďakovanie a predľženie pracovnej zmluvy bolo dôkazom, že sme to robili dobre.Náhodné stretnutia hrali v mojom živote doteraz vždy významnú úlohu a tak ako som dostal ponuku do Ischglu, tak to bolo aj vtedy, keď ma oslovil pán s ponukou do Hotela Relais Chateaux s hviezdičkou Michelin. Hotel sa umiestňoval pravidelne na popredných miestach v rebríčkoch spokojnosti v rôznych hodnoteniach v kategóriách - Michelin Guide, Best Spa Hotel, Excell Dinning, Best Country Hotels, Johannsens, Best Reais Chateaux Hotels a v rôznych ďalších.

Samozrejme, že som to prijal. Michelin je hádam snom každého človeka v gastronómii. A tak som sa začal baliť do Španielska, na Mallorku.Nie nie, neboli to pláže a more hneď pod nosom. Hotel v strede ostrova vo vinárskom rajóne Binnisalem a Santa Maria obklopený viničom a olivovníkmi.Tam som musel začať zasa na pozícíí Chef de rang, ale pre mňa to bola príležitosť získať prax a vedomosti z vysokej gastronómie a nikdy som svoje rozhodnutie neoľutoval. To, čo som sa naučil tam, mi rozšírilo môj pohľad a prehľad v gastronómii a posunulo ma naozaj o veľký kus dopredu. Je to jedno z mojich najkrajších životných období.Obrovské plus pre mňa ako človeka, ktorý miluje a študuje víno, boli mnohé diskusie a ochutnávky a návštevy vinárstiev, kam som sa z tejto pozície dostal.

Život ide ale ďalej a aj keď som bol vtedy na pozícii Maitre d Hotel a niesol som zodpovednosť za gastronomickú časť hotela, prišla túžba posunúť sa ďalej a ponuka na pozíciu Hotel Manager/F&B Manager na výletnej lodi.Spomienky sa samozrejme vrátili, v duchu som sa aj zasmial, že ja a zasa na lodi, ale rád som tú ponuku prijal a pracujem tu dodnes.

Práca na lodi má svoje špecifiká, pracovné tempo je podľa mňa omnoho vyššie ako na pevnine (7 pracovných dní v týždni ) a práca na lodi urobí človeka odolným a nič ho tak ľahko nezlomí.Naučila ma, ako viesť a výchádzať s ľuďmi rôznych národností a rôznych charakterov, akú metódu, aký tón a akú pomoc ľudia potrebujú na dosiahnutie cieľov, ktoré stoja pred nami.

Mám v pláne sa usadiť a pomôcť Slovensku napredovať v gastronómii a hotelierstve, lebo si to táto malá, ale veľmi pekná krajina jednoducho zaslúži.Chcem preniesť svoje vedomosti sem, aby mal z toho úžitok a potešenie čo najväčší počet ľudi, ktorí žijú gastronómiou.