Slovensko mi bolo primalé.

Prečítajte si ďalší z príbehov, tentokrát sa so svojimi skúsenosťami v zahraničí podelí Anna Kaňovská.

Pred 11-timi rokmi, keď som ukončovala bakalárske štúdium v Trnave, prenasledovala ma myšlienka vycestovať a nabrať pracovné skúsenosti v zahraničí. V tom čase som pracovala v jednom z kúpeľných hotelov v Trenčianskych Tepliciach a túžila som vidieť a zažiť svet… Slovensko mi bolo primalé. Z prvotného plánu ísť na rok či dva sa stalo viac ako desaťročie. Dnes mi je Slovensko tým najvzácnejším miestom a verím, že sa mi už čoskoro podarí vrátiť.

V júli 2005 som prijala ponuku pracovať ako Guest Services Agent v Normandy hoteli v Glasgowe v Škótsku. Mojou jedinou skúsenosťou zo zahraničia bola dovtedy len skúsenosť Au-pair v jednej z anglických rodín, ktorou som si prešla hneď po ukončení strednej školy a pred nástupom na univerzitu. A musím povedať, že tá skúsenosť nebola zrovna tou najlepšou. Ale aspoň som si precvičila angličtinu, ktorú som dovtedy praktizovala len v školských laviciach. Skúsenosť zo Škótska bola pre mňa na druhej strane obrovskou školou. Nielen z jazykového hľadiska (ešte dodnes si pamätám ako som po prvom stretnutí s riaditeľom hotela po zhruba hodine nemala najmenší pojem o tom, čo hovoril celý ten čas vďaka jeho silnému škótskemu prízvuku), ale najmä kvôli príležitosti prejsť si viacerými pracovnými pozíciami v hoteli. Pracovala som na plný úväzok na recepcii a časom som si prešla od práce na hotelových baroch (ktorých mal hotel päť), cez banketové a kongresové služby až po kontrolu skladového hospodárstva pre F&B manažérku a občasnú výpomoc oddelenia Sales & Marketingu.

Brala so to ako dobru príležitosť nahliadnuť do sveta F&B a celkového hotelového manažmentu z iného pohľadu, nakoľko ja som sa dovtedy pohybovala len vo svete hotelovej recepcie a rezervácii. Bývala som priamo na hoteli čo bolo ďalšou výhodou a zároveň tiež nevýhodou. V podstate som žila takmer 2 roky v hotelovej izbe a všetko, čo som poznala 24 hodín denne bola prevádzka hotela. V Glasgowe sa tiež po prvýkrát naplnila moja túžba zažiť štúdium na zahraničnej univerzite. Zapísala som sa do kurzov marketingu, poznatky z ktorých som neskôr využila v mojej záverečnej práci k ukončeniu magisterského štúdia v Trnave.

Zo Škótska som sa vrátila domov v júni roku 2007 a zhruba po týždni som dostala ponuku byť členom otváracieho tímu prvého 5-hviezdičkového hotela na Slovensku – hotela Arcadia na Františkánskej v Bratislave. Neváhala som a ponuku som prijala, nakoľko išlo o renomovanú hotelovú sieť Vienna International Hotels&Resorts, ktorá hotel rozbiehala. Nasadla som na vlak a v priebehu mesiaca som prešla tréningom od Viedne po Krakow a späť do Prahy a nakoniec do Bratislavy. Bola to skvelá, ale aj veľmi vyčerpávajúca skúsenosť. Takmer po roku od otvárania hotela som cítila, že potrebujem prestávku a opäť som sa začala pohrávať s myšlienkou odísť do zahraničia. Tentokrát však za účelom cestovania a spoznávania iných kultúr, a preto som svoj vyber zamierila mimo Európy. Jediná krajina, ktorá mi od detstva prišla fascinujúca bola Kanada.

Rok 2008 bol pre mňa rozhodujúci. Síce som ukončila moje magisterské štúdium v oblasti marketingovej komunikácie, no zároveň som si uvedomovala, že vtedy už takmer 6 rokov som pôsobila v hotelierstve. Môj profesionálny život (hotelierstvo) mal veľmi málo spoločné so zameraním mojich dovtedajších štúdií. A to sa stalo rozhodujúcim faktorom pre môj odchod do Kanady. Sama sebe som si vtedy povedala, že ak môžem spojiť oboje – štúdium hotelového manažmentu a precestovať svoju vysnívanú krajinu, tak do toho idem. A tak sa aj stalo. V poslednú septembrovú sobotu roku 2008 som sa zobudila v kanadskom Vancouveri, zapísaná do programu Tourism & Hotel Management.… stále nevediac, čo očakávať. Načas som sa stala opäť študentkou, no tentokrát to bolo iné – študovala som niečo, čomu som rozumela skrz naskrz, nakoľko som to posledných 6 rokov zažívala deň po dni. Od toho okamihu všetko nabralo veľmi rýchly spád. Zhruba po mesiaci sa mi podarilo zamestnať na recepcii jedného z najvyťaženejších hotelov v centre mesta. Pôsobila som tam počas celého môjho štúdia a niekoľko mesiacov potom. Z pozície Front Desk Agent som bola povýšená na miesto Reservations Supervisor.

Kanada mi poskytla aj príležitosti mimo hotelového prostredia - z oblasti turizmu. Jednou z najúžasnejších životných skúsenosti bola práca sprievodkyne počas zimných olympijských hier 2010 vo Vancouveri. Zažila som naživo všetky športové disciplíny, ktoré ma vždy fascinovali pozerajúc na STV2 počas detstva, a tiež atmosféru, na ktorú nikdy nezabudnem. Ďalšou skvelou skúsenosťou bola pre mňa práca Guest Services Agent v prístave, kde som pracovala počas víkendov. Asistovala som americkým colníkom (čo naozaj nebolo teda med lízať, ako sa u nás povie) a pasažierom výletných lodí vyplňovať potrebné papiere pred nástupom na výletnú loď na Aljašku. Za odmenu som si výlet na Aljašku dopriala aj ja. Postupne som precestovala takmer celú Kanadu a časť spojených štátov.

V marci 2011 som podpísala zmluvu s mediálnou agentúrou na miesto osobnej asistentky pre Director of Human Resources. Napriek tomu, že som mala bohaté pracovné skúsenosti z hotelierstva a turizmu, práve práca po boku mojej nadriadenej v oblasti Human Resources bola pre mňa akoby nájdenie seba samej v profesii, ktorá ma napĺňa a v ktorej vidím svoju budúcnosť. Práve moja nadriadená bola tou inšpiráciou, pre ktorú som sa rozhodla ísť raz a opäť do školských lavíc a študovať oblasť Human Resources Management. Medzičasom som bola povýšená na Human Resources Coordinator a naplno som načrela do oblasti ľudských zdrojov, hlavne do oblasti náboru, tréningu a údržby ľudských zdrojov. Tam pôsobím až dodnes a štúdium by som mala ukončiť v apríli tohto roka.

Keď porovnám štúdium a prácu na Slovensku so štúdium a prácou v Európe a v Kanade, vidím plusy aj mínusy na oboch stranách. Je veľa vecí, ktoré by sa mali ostatné národy učiť od nás – Slovákov, no sú i veci, ktoré by sa Slováci mali učiť od ostatných národov. Slováci sú veľmi talentovaný národ, ktorý sa však potrebuje trochu viac predať a veriť v sám seba. Nie sme dostatočne draví a vytrvalí napriek našim schopnostiam. A často zabúdame byť hrdí na to, že sme Slovákmi. Ja som vždy videla v Slovákoch veľa potenciálu v porovnaní s národnosťami, s ktorými som mala možnosť pracovať a študovať. Čo však chýba je naše osobné presvedčenie, že sme viac ako dobrí, a tiež prejavy ocenenia zo strany zamestnávateľov.

Je to takmer 11 rokov, kedy ma svet zlákal. Zdržala som sa trochu dlhšie ako som spočiatku plánovala. Cítim však, že túto kapitolu už čoskoro uzatvorím. Som a vždy budem hrdou Slovenkou s túžbou vrátiť sa jedného dňa domov, aby som mohla moje skúsenosti a štúdiá z hotelového manažmentu a personalistiky uplatniť doma a tiež prispieť k výučbe, tréningu a profesionálnemu rastu mladej generácie Slovákov – hrdých Slovákov!