Prácu musíte robiť srdcom a poctivo.

Prečítajte si ďalší z príbehov, v ktorom sa so svojimi skúsenosťami v zahraničí podelí Pavel Jindra, generálny riaditeľ Marriot hotela Tverskaya v Moskve.

Začiatky – r.1996 - veľmi skoro, hneď po škole som vedel, že môj pocit ísť mimo domova, ktorým je Praha, je príliš intenzívny na to, aby som mu odolával. Vždy som mal túžbu vidieť svet, učiť sa vnímať veci inými očami, spoznávať nových ľudí a ich kultúru, popasovať sa s výzvou začať niekde od nuly, v novom prostredí. Vďaka mojej profesii to znamená aj zdokonalenie sa v cudzích jazykoch a vo svetovej gastronómii.

Po skončení HŠ som začínal na rôznych F&B pozíciách v hoteli Hilton Prague. V kolose s ponukou 788 izieb, 27 meetingovými miestnosťami pre 2000 hostí, priemernou obsadenosťou 90% a stovkami zamestnancov - sa dalo naučiť veľmi veľa. Práca ma veľmi bavila aj vďaka skúsenostiam cudzincov vo vedení hotela, najviac som asi získal od môjho šéfa a dnes už i priateľa Philippa.

Cudzina - úplne prvýkrát som vycestoval do Sydney, kde som okrem štúdia angličtiny zbieral prvé pracovné aj životné skúsenosti mimo domova. Mal som viacero prác, čo mi po skončení štúdia umožnilo cestovať. Po návrate som pokračoval v hoteli Hilton Prague so zastávkou v nádhernom Hilton Maldvies Resort&Spa, získajúc prvú oficiálnu zahraničnú ponuku na pozícii Restaurant Manager. Pracovať v kraťasoch bez topánok, s pieskom pod nohami - to bola moja určite najlepšia uniforma v živote. Po septembri 2011 som sa musel vrátiť domov kvôli okolnostiam, ktoré nešlo ovplyvniť: naučil som sa nič nebrať ako dané a garantované.

Ďalšie 4 roky boli v mojom živote veľmi osudné: pracovne sa mi darilo a zároveň som na pobyte v USA spoznal moju súčasnú manželku. Ja z Prahy, ona z Bratislavy…dnes sme už spolu viac ako 11 rokov. Ešte kým prišla dcéra Eliška, vyrazili sme do exotickej Číny, do vibrujúceho veľkomesta Shanghai. V roku 2005 to bola jedna veľká neznáma – ďaleko od domova, v inom kultúrnom prostredí, s náročným jazykom. Práca v druhej najľudnatejšej krajine sveta, v meste s 25 mil. obyvateľov, vo vôbec prvom 5* sieťovom hoteli v Číne, bola výzvou. Osobne túto 2-ročnú skúsenosť považujem za najväčší prínos pre môj kariérny rast. Ako Assistant F&B som mal pod sebou 280 zamestnancov…a len zapamätať si ich mená, tváre, pracovné zvyklosti, ale aj nedostatky…v čínskom prostredí, kde človek nemôže pred nikým “stratiť tvár“ – bolo náročné. Hotelu s medzinárodným manažmentom sa darilo a tak som sa doslova na dennej báze učil. V našich podmienkach môže byť ťažké predstaviť si 720 izbový hotel obsadený na 93%, 8 reštaurácií či 1300 zamestnancov. Veľa sme cestovali, vždy dobrodružne po vlastnej osi – navštívíli sme množstvo známych aj menej komerčných oblastí tejto veľkej krajiny. Dodnes spomínam na vynikajúcu rozmanitú čínsku kuchyňu – najmä sičuánsku. Kvôli jedlu by som sa do Číny kedykoľvek vrátil…ale nielen ona mi utkvela v pamäti: rovnako skvelá česko-slovenská komunita a kolegovia.

Skúsenosti v top manažmente: Hilton Kuwait - Kempinski Štrbské Pleso/Bratislava – Marriott Astana

– v našom svete hovoríme, že správny hoteliér musí mať tieto skúsenosti, aby mohol byť raz dobrým GM v medzinárodnom prostredí: pracovať na manažérskej pozícii v Ázii a Arábii, mať čiastočný F&B backround, otvoriť luxusný hotel v menej známej destinácii s miestnymi zamestnancami.…a tak bol mojou ďaľšou zastávkou Hilton Kuwait Resort & Spa na pozícii F&B manažér. Práca v krajine s bohatými ropnými zásobami, kde je liter vody drahší ako liter benzínu, kde je kultúra a náboženstvo nadriadené politike, ale aj vynikajúca regionálna kuchyňa. Ďaľšou úžasnou skúsenosťou bola možnosť viesť tím ľudí z rôznych častí sveta – stretávať sa s ich kultúrou, zvykmi, problémami, pobojovať s inou mentalitou a schopnosťami. Dozvedieť sa informácie, ktoré nenájdete v žiadnom turistickom bedekri ani v médiách. V hoteli, ktorému sa opäť darilo som mal pri sebe medzinárodný tím (miestni berú hotelovú prácu ako podradnú), kde 98% mojich kolegov bolo z krajín ako Egypt, Libanon, Srí Lanka, India, Filipíny, Jemen.

Po roku a pol prišla nečakaná možnosť vrátiť sa bližšie k domovu. Sieť Kempinski otvárala svoje dva luxusné hotely na Slovensku.Náhodou, čítajúc na našej chalupe v severných Čechách noviny, kde bol rozhovor s novým riaditeľom, ktorý práve hľadal ľudí pre svoj tím. Po 12-tich rokoch som zmenil sieť Hilton za najstaršiu európsku hotelovú spoločnosť. Bolo zrazu príjemne byť iba “trošku” cudzincom a rozumieť jazyku. Čakalo nás trhom veľmi očakávané otvorenie dvoch nových hotelov. Neľahký process, ktorý zaberie veľa času, prípravy, energie. Opäť som mal na starosti F&B: v Tatrách aj na nábreží Dunaja - celkovú koncepciu gastronómie, vybavenie reštaurácií, štandardy a všetku tú dlhú prácu, ktorá otvoreniu predchádza…s absolútne najväčšou dôverou a podporou od GM.

V Bratislave som mal ďalej možnosť otvoriť zahraničný rezidenčný a reštauračný komplex Hlboká 7 – s jedinou sieťovou teppanyaiki reštauráciu v strednej Európe.

V roku 2013 sa moje cesty opäť spojili s mojím prvým šéfom, ktorý pripravoval otvorenie hotela Marriott v Astane – v ďalekom a pre mňa vtedy neznámom Kazachstane. Hľadal svoju pravú ruku a po niekoľkých stretnutiach a pohovoroch som nastúpil na pozíciu Director of Operations. Bola to už moja 4. skúsenosť s otvorením veľkého projektu. Hotel sa ihneď po otvorení stál lídrom na trhu v hlavnom meste, ktoré rastie neskutočným tempom s ambíciou stať sa srdcom Eurázie.

Nove skúsenosti? – aj v druhom najchladnejšom hlavnom meste sveta, kde sa teploty vyšplhajú aj na -30 stupňov cez deň sa dá pekne žiť, obzvlášť, keď máte šťastie na komunitu, aká sa zišla práve tu. Naše česko-slovenské stretnutia boli veľmi intenzívne, s množstvom nápadov ako stráviť čo najtradičnejsie Vianoce či Veľkú noc v tejto časti sveta.

Súčasnosť - po zabehnutí hotela v najvyššom štandarde ma vedenie firmy oslovilo s potrebou presunu do Moskvy, kde sme do dnes. Po pár mesiacoch v hoteli Marriott Grand (387 izieb, centrálna poloha, vlajková loď siete v regióne) som dostal šancu viesť už z pozície generálneho riaditeľa ďaľší Marriot hotel v Moskve - Tverskaya. Prišlo obdobie najväčšej zodpovednosti za ekonomické výsledky, za spokojnosť hostí, zamestnancov a neposlednej rade majiteľov hotela. Túto novú výzvu som prijal s nadšením a pokorou zároveň. Vďaka ruštine, ktorú používam na dennej báze je všetko jednoduchšie – kolegovia to veľmi oceňujú a zároveň musia byť aj trošku v strehu. Snaha o pochopenie slovanskej mentality, miestnej kultúry a histórie Ruska mi pomáhajú v mojich denných povinnostiach. Moskva je prekvapivo príjemná, európska a veľmi zelená.Hotelový odbor je zaujímavý a náročný zároveň. Či už na čas strávený v práci, na stres, ktorý človek prežíva. Musí sa robiť srdcom a poctivo. Na druhej strane, hotel si žije svojím vlastným životom, ktorý mi prináša neskutočne veľa zážitkov, interakcie s rôznymi skupinami ľudí, segmentami klientov s ich úplne odlišnými potrebami a očakávaniami. Je dôležitá výdrž, rešpekt voči nadriadeným aj podriadeným. Snaha byť lepším v tom, čo robím. Byť kreatívny a vnímavý voči potrebám klienta. Snažiť sa v maximálnej možnej miere naplniť očakávania majiteľov – mať aj občasné pochopenie pre ich zásahy do operatívy a chodu hotela.Navštívil som veľa krajín, pracoval som v menších aj veľkých mestských hoteloch, v rezortoch na pláži aj v horách. Ochutnal som nekonečne veľa rôznych špecialít, vín a nápojov. Tento odbor mám rád a za plno vecí mu vďačím. I za to, že mám dnes najlepšiu manželku na svete a nádhernú dcéru. Mal som v živote šťastie na svojich šéfov – mentorov, ktorí ma prirodzene posúvali ďalej. Dostal som veľa a dnes to odovzdávam ďalej aj ja. Bez pomoci svojich kolegov a nadriadených, bez ich dôvery by som určite dnes nebol tam, kde som.